ROZHOVOR: Navzdory svým zdravotním problémům si užívá krásy života a mnoha lidem dokáže svými výrobky vykouzlit úsměv na tváři

Velmi si vážíme našich čtenářů i Vás, kteří se s námi dělíte o své kreativní výtvory. Motivovali jste nás k tomu, abychom s některými z Vás udělali krátký rozhovor, a také abychom rozšířili povědomí o umění. Vezmeme Vás s námi na místa plná originality.

Marián se věnuje výrobě dekorací z epoxidové pryskyřice a stabilizovaného mechu. V současné době vyrábí především epoxidovo-mechové obrazy zaměřené na mořské pláže nebo mechové ostrovy, do kterých si zákazník může zakomponovat vlastní kamínky nebo mušle z dovolené. Mezi další jeho výrobky patří například epoxidové hodiny, mechové fotorámečky atd.

Další skvělé inspirace na recepty a tvoření do Vaší domácnosti naleznete na naší facebookové stránce Prima Inspirace.

ROZHOVOR:
Zdroj: Marianus

Na úvod vás požádám, abyste se nám představil.

Čaute, v súkromí som pre všetkých Majo, ktoré je odvodené od môjho mena Marián a z tohto mena sa tiež odvíja aj moje umelecké meno Marianus. Pochádzam spod Tatier a som čistý Tatranec. Milujem našu krásnu tatranskú prírodu, v ktorej trávim čas najradšej turistikou alebo na bicykli. Dokonca som robil aj pár rokov na najvyššie položenom hoteli na Slovensku – Sliezsky dom. Som šťastne ženatý so svojou ženou Lenkou, ktorá je ešte väčší Tatranec než ja. Táto naša láska k prírode a športu nás vlastne spája a mňa osobne aj inšpiruje.

ROZHOVOR:
Zdroj: Marianus

Můžete nám říct, co děláte a co vyrábíte?

Venujem sa hlavne výrobe z epoxidovej živice a stabilizovaného machu. Momentálne vyrábam najviac epoxidovo-machové obrazy zamerané na morské pláže alebo ostrovy s machom. Epoxidové hodiny vyrábam buď s morským štýlom alebo skúšam aj iné motívy a nápady. Vyrábam aj čisto z machu, napríklad Strom života, ktorý ma úplne očaril – hlavne jeho definícia v rôznych kultúrach a náboženstvách po celom svete. Machové fotorámiky sú taká moja novinka. Vlastne všetko, čo vyrábam, má tak nejak blízko k prírode alebo k športu.

ROZHOVOR:
Zdroj: Marianus

Kdy jste začal vyrábět mechové obrazy/nástěnné hodiny a co vás k tomu vedlo?

Tak to sa musím vrátiť k môjmu úplne prvému výrobku, ktorý nemal absolútne nič spoločné s materiálmi, z ktorých tvorím dnes. Pár rokov dozadu som chcel svojej žene, vtedy ešte priateľke, vyrobiť na Vianoce takú tabuľu na fotky a zároveň vešiak na jej medaily z behov, nie žeby toľko vyhrávala, ale za každý beh dostanete účastnícku medailu. Koncept bol drevená doska s magnetmi, na ktoré by sa dávali ako rámik prevody z bicykla. A prilepené korky tvoria vešiak na medaily. Doteraz nám to visí v byte, párkrát som to už chcel vyhodiť alebo prerobiť, lebo mi to príde smiešne, keď sa na to pozriem a porovnám s mojimi výrobkami dnes. Ale žena mi to zakaždým zakáže. Neskôr som vyrábal fotorámiky so súčiastkami z bicykla spojených živicou a postupne som sa vyvíjal k tomu, čo dnes vidíte. Hodinkám sa venujem asi rok a machovým obrazom len pár mesiacov, i keď v hlave som to už mal dlho. Len som potreboval čas na sebarozvoj, aby som svoje myšlienky dokázal pretaviť do skutočnosti. Ale stále je čo zdokonaľovať.

ROZHOVOR:
Zdroj: Marianus

Čím se při jejich výrobě inspirujete? Vymýšlíte nějaké novinky?

Ako som spomínal už vyššie, inšpiruje ma hlavne príroda a samozrejme sčasti internet, keďže som samouk. Väčšinu problémov, čo neviem vyriešiť v dielni, vyrieši krátka prechádzka vonku. Je to úžasné, ako sa vám zapnú mozgové závity, keď trošku prekrvíte hlavu. Stále skúšam niečo nové. Momentálne skúšam strom života vo farbách jesene a machové fotorámiky.

ROZHOVOR:
Zdroj: Marianus

Jak probíhá jejich výroba a co je k tomu potřeba?

V prvom rade pri práci s epoxidovou živicou používam ochranné pomôcky ako je filtračná polomaska s 3M filtrami, nitrilové rukavice a robím vo vetranej miestnosti. Tieto veci by mali byť základ, či už začínate alebo robíte s epoxidom už dlhší čas. Živica je proste chemikália a vznikajú pri nej výpary, ktoré nevidíte. Je bezpečná až po jej vytvrdnutí. Tu sa dostávam k ďalšiemu bodu, počas vytvrdzovania ukladám výrobky do skrine minimálne na 24 h, takže pri štyroch vrstvách až do finále môže výroba trvať pár dní. Záleží od projektu. Pokiaľ nejdete hneď odlievať nadrozmerné obrazy, tak si vystačíte na začiatku kancelárskym stolom pri okne. Postupne sa vám začne zväčšovať inventár, rôzne silikónové formy, rôzne farby a dekorácie do živice, náradie na miešanie. Našťastie nemám deti, tak to mám kde ukladať. Čo sa týka stabilizovaného machu, tak je to o niečo jednoduchšie. Potrebujete len priestor, kde dáte podklad, na ktorý budete lepiť mach, stôl alebo stojan na maľovanie obrazov. Dobrá tavná pištoľ alebo lepidlo na mach a plastové nádoby na uskladnenie machu. Potom si už len pustím pri práci podcasty o krimi príbehoch alebo dobrú hudbu.

ROZHOVOR:
Zdroj: Marianus

Máte na to vyhrazenou nějakou speciální místnost/dílnu?

Bývam v trojizbovom byte a keďže nemám deti, tak mi jedna izba zostáva na hocijaké veci, na ukladanie bicyklov, vešanie prádla, cvičenie a na moju malú rohovú dielňu pri okne.

Kolik času (denně) tomu věnujete?

Priemerne tak šesť hodín, niekedy viac, niekedy menej. Určitý čas trávim na internete a snažím sa tam nájsť cestu k zákazníkom.

ROZHOVOR:
Zdroj: Marianus

Vyrábíte také mechové obrazy a nástěnné hodiny na přání – podle představ zákazníka?

Áno, táto možnosť tu je. Napríklad na plážové motívy viem použiť rôzne farby mora alebo pláže, rôzne dekorácie. Dokonca sa môže zapojiť do tvorby aj sám zákazník a poslať mi nejaké mušle alebo pekné kamienky z jeho dovolenky pri mori, ktoré zakomponujem do obrazu alebo hodiniek a vytvorí si tak jedinečný suvenír.

ROZHOVOR:
Zdroj: Marianus

Kde lze vaše výrobky zakoupit?

Nájdete ma hlavne na handmade stránkach, na slovenskej sashe.sk/Marianus_art, na českej fler.cz/marianus, na ktorej ešte pracujem. Moju tvorbu môžete sledovať na facebook/Marianus.

ROZHOVOR:
Zdroj: Marianus

Chcete něco vzkázat našim čtenářům?

V prvom rade sa nebojte a nenechajte sa odradiť. Ja s týmto osobne bojujem celý život, niekedy sa bojím urobiť krok dopredu, ale snažím sa prekročiť zónu komfortu. Aj keď síce od mala zle počujem a k tomu sa pridala niekde po ceste aj epilepsia, ale snažím sa žiť akoby som bol zdravý, snažím sa nebáť toho krásneho života.

ROZHOVOR:
Zdroj: Marianus