Rádi bychom Vám poděkovali, že se s námi i nadále dělíte o výsledky své tvorby. Proto jsme se rozhodli podpořit vaše tvůrčí úsilí i jinak než jen zveřejněním na Facebooku. Některé z Vás jsme požádali o krátký rozhovor, aby se i naši čtenáři mohli v tomto uměleckém směru trochu inspirovat.
Inspirací pro dnešní rozhovor byla Melánia Hertelová, která se pod svým uměleckým jménem MelaArt věnuje malování obrazů. Tvoří v různých stylech, které přizpůsobuje své náladě. Její tvorba je autentická, ráda experimentuje a zkouší nové věci. Pokud se o ní chcete dozvědět více, čtěte dál.
Další skvělé inspirace na recepty a tvoření do Vaší domácnosti naleznete na naší facebookové stránce Prima Inspirace.
Na začátek Vás poprosím, abyste se nám představila.
Zdravím čitateľov. Moje meno je Melánia Hertelová a žijem spolu s priateľom a dvoma deťmi v Rožnově pod Radhoštěm.
Představíte nám svou tvorbu a řeknete nám, jak jste se k ní dostala?
Už od malička som milovala maľovanie. Na základnej škole som s výtvarnými prácami reprezentovala školu na rôznych súťažiach. V maľovaní som však nemala tú správnu podporu z domu, tak časom som sa tomuto koníčku prestala venovať úplne.
K maľovaniu som sa vrátila na materskej dovolenke v roku 2015. Potrebovala som si na materskej nájsť istú formu relaxu, tak som si kúpila akvarelový papier a svoje prvé akvarelové farby. Brala som to ako oddych, rekreáciu. Ani vo sne by mi nenapadlo, že o pár rokov bude umenie súčasťou môjho každodenného života.
Jaké jsou Vaše inspirace pro ilustrace a obrazy?
Inšpirácia je všade naokolo nás. Na ulici ľudia, v prírode či parku zvieratá, príroda, bežný ruch, počasie… V podstate aktuálna atmosféra okolia a môjho naladenia. Keď kráčam po ulici, nevnímam ľudí ako prekážky alebo niečo, čo mi zavadzia alebo stojí v ceste – vidím príbehy. Príbehy, ktoré v mojej hlave dostanú akýsi abstraktný vizuál.
Často sa mi stáva, že mi nabehne myšlienka obrazu, nápad, ktorý si musím okamžite zapísať. Nemusí to byť zrovna obraz, niekedy je táto myšlienka vo forme rýmov, ktorá býva už nejakú dobu súčasťou niektorých mojich obrazov (rýmy, príbehy či myšlienky) Popísala by som to ako záblesk, ktorý príde len na pár okamihov a potom sa vytratí.
Hudba je pre mňa taktiež veľkou inšpiráciou. Každý aspekt okolia v kombinácii s mojím naladením a fantáziou sa v mojich myšlienkach mení na niečo iné. V začiatkoch svojej tvorby som často mala problém so spracovaním týchto aspektov – pretože som nevedela ako ich dostať zo seba von. Chýbali mi skúsenosti, alebo možno akýsi nadhľad, pri maľovaní. Roky v umení ma naučili prejsť do stavu intuitívnej, improvizovanej maľby. Nie všetko musí byť perfektné, presné.
Často som bývala frustrovaná, že obrazy nie sú reálne zobrazené. Naučila som sa však, že to bola len fáza a stále aj je – nekonečnej cesty hľadania vlastného štýlu, vlastnej identity, vlastný spôsob zachytenia myšlienky na plátno. Vo svojej tvorbe uprednostňujem čistú improvizáciu.
Na co lze aplikovat Vaše ilustrace?
Možnosti využitia sa rokmi a skúsenosťami rozširujú. Na začiatku bola doslova kresba hodná detského vizuálu, ktorá by mala skončiť maximálne v pamätníčku. Časom už dostáva využitie v priestore na chodbách, u ľudí, čo dielka začnú obdivovať a časom aj kupovať.
Galérie – ktoré ponúkajú priestor umelcovi, nuž a po nejakej dobe skončí možno aj ako ilustrácia v nejakej knihe. Myslím, že postupnosť sa nedá ani stanoviť, to všetko prichádza postupne a väčšinou vtedy, keď to človek najmenej čaká. V poslednej dobe, ako je vidieť, ma baví práca s tušom a atramentom, a to aj technikou monoprintu.
Každé príležitosti akéhokoľvek zobrazenia mojej tvorby a jej “zoznámenia s divákom” ma neskutočne napĺňajú. Na túto otázku nájde umelec odpoveď, až kým nepríde niekto, pre koho je jeho tvorba lákavá a vhodná.
Můžete nám přiblížit proces tvorby ilustrací?
Mixujem si vlastné média a používam postupy, ktoré som budovala roky sama. Je to súčasť môjho autorského jedinečného podpisu.
Máte vzdělání v oblasti grafického designu / uměleckou školu, nebo jste samouk?
Nie. Všetko čo viem, som sa naučila sama. A to myslím úplne štýlom pokus – omyl. Samozrejme, dnešná doba ponúka rôzne video návody, blogy, kurzy, kde sa toho človek môže naučiť viac, ale takéto varianty vzdelávania som odmietala – pretože som odjakživa bola názoru, že vo videách sa človek učí štýlu niekoho iného. Chytá tie rysy niekoho iného.
Ja som si chcela budovať vlastný štýl a nie pochytiť ho od niekoho cudzieho. Takže som sa držala vlastných postupov. Neskutočne veľakrát som sa popálila, zničila veľa papierov, plátien. Vyplýtvala mnoho farieb. Zbytočné to však nebolo. Bola, a stále je to “krv pot a slzy”, všetko je súčasťou progresu a postupu vpred.
Je to Vaše práce nebo koníček?
Záľuba ktorá sa časom premenila na vysnenú prácu.
Máte do budoucna nějaké plány, například rozšířit svojí tvorbu?
Určite áno. Každý ako ja, sa “vnútorne umelecky rozvíja a rastie” a teda aj vízia nejakého výsledku priamo úmerne narastá tomuto vnútornému, nazvime to “zreniu”.
Na začiatku to bolo prianie a sen, že raz niekomu možno predám svoj obraz – ale nemyslela som to priamo tak, že mám úžitok v peňažnom obohatení, ale práve kúpa obrazu podporuje motiváciu ďalej tvoriť a rásť. Ten pocit, že niekto si doma zavesí doma na stenu niečo, čo som vytvorila – je neopísateľný. Dokonca už pár ľudí nosí moje obrazy, či návrhy na sebe ako tetovania – čo je pre mňa doteraz úplné “wau”.
Odozva je to palivo, ktoré umelec potrebuje. Keď už som predala prvý, druhý, tretí, tak som si začala priať, aby moje dielka boli videné. Vtedy prišla ponuka od pána menom Eda Cupák, ktorý ma našiel na sociálnej sieti a ponúkol mi účasť na spoločnej výstave viacerých umelcov v obci Sedlec u Mikulova (ČR) v roku 2017 a bol to on, ktorý ma v umení nasmeroval, čo sa štýlu týka, za čo som mu nesmierne vďačná.
Všetko je to prirodzený rast, ktorý postupne rozširuje možnosti. V prvom rade, ale človek musí chcieť a pilovať to, čo mu nadelil vesmír – ono to nie je len o talente, ale o tej drine a chcení makať na sebe, snažiť sa stále viac. Všetko je to o postupe.
Ktorý Váš produkt tvoríte najradšej a po ktorom je najväčšia poptávka?
To sa stále mení. Nedá sa jednoznačne povedať, po čom je najväčší dopyt. Momentálne sa snažím rozšíriť svoje umenie medzi širšie publikum.
Byly Vaše obrazy někdy součástí vernisáže nebo výstavy?
Zatiaľ som nemala možnosť mať vlastnú samostatnú výstavu v galérii. Doteraz som sa účastnila len skupinových výstav. Moje dielka vo forme printov je v tomto období možné vidieť na Horní Bečvě (ČR) v obecnom dome (dom umění), ktorých výstava zatiaľ nemá dátum ukončenia.
Budúci rok sa už však niečo rysuje – v meste, kde momentálne žijem. Tak uvidíme, ako sa to ďalej rozvinie. O všetkom budem včasne informovať na svojich sociálnych sieťach. Pre mňa je to však rozhodne jedna z vecí, po ktorých som túžila a teda ďalší “míľnik” na tejto ceste.
Vytváříte také na zakázku, podle přání zákazníka?
Určite áno. Mám rada pracovať na tému, ale čím väčšiu mám voľnosť, tým lepšie (čo sa štýlu týka). Už som mala zákazníkov, ktorí chceli doslova “okopírovať” prácu iného žijúceho umelca – toto odmietam.
Vždy, keď chce niekto obraz odo mňa – predom upozorňujem, nech sa najprv zoznámia s mojím štýlom a mojimi prácami.
Kde lze Vaše výrobky zakoupit?
Facebook
https://www.facebook.com/melahertelart
Fler
https://www.fler.cz/shop/melahertelart
Sashe
https://www.sashe.sk/melahertelart
Pohlednice na webe slaskoukpapiru.cz
https://www.slaskoukpapiru.cz/znacka/melania-hertelova/
Chtěla byste našim čtenářům říci ještě něco, co jsme nezmínili?
Som názoru, že neexistuje škaredý obraz. Existuje len uhol pohľadu jednotlivca, či rôznorodosť názorov na umenie. Každý sme iný. Ľudia nie sú “ako cez kopirák” každý má svoj názor, svoje predstavy.
Umenie by nemalo mať predpisy a pravidlá. Každému sa páči niečo iné, a vďaka tomu môže byť ten svet tak krásne pestrofarebný. Týmto chcem len povedať, že by nemali byť talentovaní umelci kameňovaní ostrými názormi jednotlivcov, ktorí nie sú zvyknutí na niečo “iné”, nie bežné, alebo niečo, čo nie je v niekoho očiach normálne.
Toto nemyslím len v pohľade na niektoré moje práce, ale ja osobne som obdivovateľ mnoho umelcov, ktorí bývajú často nenávidení len kvôli tomu, čo tvoria. Pritom by stačilo možno len snažiť sa vnímať veci do hĺbky a pokúsiť sa pochopiť – miesto okamžitého odsúdenia.
