Jelikož si velmi ceníme toho, že se s námi hodně z Vás dělí v skupině Dekorace Vánoční+celoroční s výsledky své tvorby, touto cestou chceme Vaši tvorbu podpořit a Vaši kreativitu ocenit i jiným způsobem, než jen zveřejněním na Facebooku. Proto jsme již někoho z Vás požádali o krátký rozhovor.
V dnešním rozhovoru bychom Vám rádi představili pana Ladislava Kurnotu, který tvoří jedinečné ekologické dřevěné hračky. Tyto ekologické dřevěné hračky jsou o to vzácnější, že je za nimi silný příběh o tom, jak se i v těch nejtěžších chvílích není třeba vzdávat. Čtěte!
Na začátek Vás poprosím, abyste se nám představili.
Dobrý deň, volám sa Ladislav Kurnota a mám 60 rokov. Som rodák zo Zaškova v okrese Dolný Kubín, no teraz som Lipták – už 7 rokov žijem a bývam v Liptovskej Lúžnej, kde sme si kupili rodinný dom. Tu tvorím a vyrábam veci z dreva, aby potešili nielen najmenších, ale všetkých zákazníkov, ktorí o daný produkt javia záujem.
Představte nám svoji tvorbu a prozraďte, jak jste se k tomu dostali.
Čo sa týka mojej tvorby, pracujem s mäkkým drevom, konkrétne so smrekom, nakoľko je v našom regióne ešte dosť dostupný a hlavne nie je drahý. Od toho sa odráža aj cena – produkt je dostupný pre každého.
Ako 15 ročný som pracoval u môjho otca, kde sme spoločne vyrábali náradie z dreva pre salaše – varechy, drevené taniere a drevené poháre zvané črpáky. Priznám sa, že ako dieťa som drevo doslova nenávidel, keďže som to robil na otcov príkaz a večer mi už neostal čas na hranie s ostatnými deťmi. Na druhej strane to však beriem pozitívne, keďže ma tým otec naučil trpezlivosti a zručnosti. Takto som pracoval do 18 rokov, potom som šiel ako branec na vojnu.
Po ukončení základnej vojenskej služby som sa oženil a nastúpil do fabriky OFZ (Oravské Ferozliatinové Závody) v Istebnom na odprašovanie. Po cca dvoch rokoch som dostal okamžitú výpoveď zo zdravotných dôvodov, keďže som kvôli práci dostal ťažký reštrikčný zápal dýchacích ciest a zákaz pracovať vo výškach pri idúcich strojoch v chladnom a mrazivom počasí. Odporúčali mi prácu v suchu a teple.
Po rozvode s prvou manželkou som sa oženil znovu a z tohto manželstva sa mi narodilo 9 detí. Keďže som musel rodinu uživiť, prach-neprach, začal som opäť pracovať s drevom. Korunky nám v tom čase chýbali, ale vtedy priniesli moje deti zo školy časopis Ohník, v ktorom bola vypísaná súťaž o najkrajšieho Pinochia a moje deti sa do súťaže prihlásili. To všetko preto, že keďže nám neostávali peniaze na kupovanie hračiek, vyrábal som im hračky z dreva, medzi ktorými bol aj tento drevený Pinochio a deti sa rozhodli, že ho zabalia a pošlú do súťaže.
Následne nás po pár týždňoch navštívila pani učiteľka mojich detí a pýtala sa či pôjdeme s nimi do Bratislavy. My sme to kvôli financiám odmietli. Oslovili však starostu našej obce, ktorý nám zabezpečil peniaze na cestovné. Moje deti spomedzi cca 650 uchádzačov vyhrali prvú cenu za nášho Pinochia. Cenami boli počítač pre školu a množstvo kníh. Ja som sa od šťastia rozplakal a to bol zároveň impulz ísť touto cestou. Následne sa nám začalo dariť, popri hračkách som robil aj vianočné ozdoby na stromčeky a peniaze nám už nechýbali. Potom však nastal problém u mojich rodičov, kde nastala obrovská závisť a udania, začali k nám chodiť rôzne kontroly a jedného dňa aj polícia.
Na návrh mojej manželky sme z rodinného domu odišli a stali sa z nás bezdomovci. Začali sme chodiť z nájmu do nájmu. Počas toho sme si hľadali domček na prenájom, aby som tam mohol opäť pracovať a ďalej sa starať o rodinu. Deti nám postupne vyrástli a jedna z dcér vzala pre nás hypotéku, aby sme si mohli kúpiť rodinný dom. Nešlo ani tak o nás, ale keďže sa nám narodila dcérka Lesanka, ktorá bola takisto ako ja ZŤP, išlo hlavne o to, čo bude s ňou ďalej.
Mali sme teda konečne svoj dom, no po 2 rokoch nám počas toho, ako sme neboli doma niekto podpálil moju dielňu. Či už to bolo zo závisti alebo to bola konkurencia, prišiel som o všetko – o budovu, stroje… Znamenalo to koniec všetkého a šiel som sa na internet rozlúčiť so svojimi zákazníkmi a fanynkami, ktoré mi moje výrobky lajkovali a zdieľali a rozlúčil som sa s tým, že už možno natrvalo.
Plakali sme, lebo sme boli už nadobro na konci našich síl, no to, čo sa stalo, som nečakal. Ľudia sa spojili a začali na môj účet, ktorý som zverejnil, prispievať rôznymi sumami. Trvalo to síce 1 rok, ale podarilo sa vyzbierať dostatok peňazí na novú dielňu aj stroje a ja pokračujem vo svojej tvorbe ďalej. Takže, ak to zhrniem, práve obyčajný drevený panáčik mi dal vnuknutie robiť ďalej a ďalej.
Chodili sme spolu s manželkou aj po rôznych jarmokoch, kde som zistil veľmi dôležitú vec a to, že deti s alergiou na rôzne farby a laky sa nemôžu s týmito hračkami hrať a preto vyrábam hračky bez chemikálií, len čisté a voňavé drevo.
Mal som na túto výrobu aj živnosť, no kvôli byrokracii som musel živnosť zrušiť, zaregistrovať sa na úrade ako slobodný umelec a od tej doby môžem vyrábať čokoľvek, nakoľko nemusím mať rôzne certifikáty, ktoré pre mňa neplatia. Mal som problémy so SOI, ale týmto mojim rozhodnutím som sa ich zbavil, lebo už nemám IČO.
Je to vaše práce nebo koníček?
Poviem vám pravdu, že nie je to práca, ale moje hobby. Hoci denne trávim moc času vo svojej dielni, je to pre mňa ako druhý domov a popri mojej chorobe, kvôli ktorej som na plnom invalidnom dôchodku, je to aj relax.
Kde berete inspiraci při tvorbě hraček?
Ako dieťa ma veľmi bavilo kreslenie, no mám aj, ako sa hovorí, dar od Boha a to fantáziu, ktorú sa pokúšam zhmotniť, dať tomu vzhľad a hlavne dušu. Chcem sa však pochváliť, že mám v tomto aj svoju pokračovateľku a to moju dcérku Lauru, ktorá síce študovala kreslenie a maľbu, no po 1 roku prešla na obor ohľadom hračiek., takže verím, že jej budem môcť odovzdať svoje vedomosti a skúsenosti.
Umíte vyrobit hračku na přání, například podle obrázku?
Áno, robím aj na želanie, napríklad k narodeninám, kedy viem dostať do diela aj celý životopis toho konkrétneho človeka, čím všetkým si prešiel apod. Moje výrobky už oslovili aj ľudí z tretieho kontinentu.
Zdroj: Ladislav Kurnota
Jak cca dlouho trvá celý proces výroby?
Je to individuálne, keďže je to predovšetkým náročné vymyslieť, potom to nakresliť, čo trvá aj niekoľko dní. Potom keď je toto hotové, urobiť dokonalú šablónu a prototyp, brúsiť, lepiť a odfotiť zákazníkovi či je s tým spokojný. Nedá sa to presne určiť, sú to však hodiny a hodiny práce.
Kde lze Vaše výrobky zakoupit?
Moje výrobky sa dajú nájsť na mojej facebookovej stránke Ekologické drevené hračky suveníry-Ladislav Kurnota a zakúpiť prostredníctvom súkromnej správy.
Chtěli byste našim čtenářům říci ještě něco, co jsme nebo vy nezmínili?
Hlavne sa nikdy nevzdávať a ďalej na tom pracovať. Na internete nájdete viac článkov o mne a o tom, ako sa dá začať aj od znova.
A zde naleznete několik inspirativních příkladů skvělé práce pana Ladislava a více pak na jeho facebookové stránce Ekologické drevené hračky suveníry-Ladislav Kurnota:
