Velmi si vážíme našich čtenářů i Vás, kteří se s námi dělíte o své kreativní výtvory. Motivovali jste nás k tomu, abychom s některými z Vás udělali krátký rozhovor, a také abychom rozšířili povědomí o umění. Vezmeme Vás s námi na místa plná originality.
Rádi bychom Vám připomněli, že ruční výroba stojí mnoho úsilí. Dnešní inspirací je obdivuhodná Gabriela – matka tří dětí, ze které vyzařuje klid a vášeň pro šití. Šije kabelky, batohy, sukně a mnoho dalšího z různých materiálů. Více se o této dámě dozvíte v našem článku.
Další skvělé inspirace na recepty a tvoření do Vaší domácnosti naleznete na naší facebookové stránce Prima Inspirace.
Na začátek Vás poprosím, abyste se nám představila.
Volám sa Gabika, mám 34 rokov, bývam v malej dedinke pri Trenčíne. S manželom sme sa sem presťahovali pred 7 rokmi, kedy sme tu kúpili 120 ročný domček, ktorý postupne prerábame. Máme 2 chlapcov (7r. a 8r.) a jedno dievčatko (4r.). Naše deti vzdelávame doma formou domáceho vzdelávania už druhý rok.
Radi trávime veľa času vonku, na našom priestrannom dvore, v záhradke a väčšinu činností sa snažíme robiť spolu s deťmi a zapájať ich takto. Náš obľúbený spoločný čas v rodine sú výlety do prírody a turistika. Milujeme knihy, chlapci už vedia čítať sami, ale majú veľmi radi, keď im čítam aj ja. Takže kniha je náš spoločník doma aj vonku.
Ako malá som sa rada hrávala s bábikami a tvorila pre ne oblečenie zo zbytkov látok, ktoré som našla doma, vyrábala som malé látkové tašky pre mňa a moje sestry a nosila si v nich veci pri hre a tiež som mala blízko ku výšivke. Ihla bola už vtedy moja kamarátka. Zoznámila som sa aj so šijacím strojom, rada som pozorovala mamu pri oprave oblečenia, a potom som aj ja skúšala nejaké základné stehy.
Neskôr pri štúdiu som sa uberala iným smerom, vyštudovala som ekonomickú VŠ a pred narodením detí som niekoľko rokov pracovala na oddelení IT, čo boli úplne iné smery, ale aj táto práca ma bavila.
Představíte nám Vaši tvorbu?
Keď sa mi narodil prvý syn a bola som už pár mesiacov na materskej dovolenke, rozmýšľala som nad niečím, čomu by som sa venovala ako koníčku a dostala som sa znova k mojej záľube – šitiu.
Stalo sa to veľmi zaujímavým spôsobom. Zúčastnila som sa ženskej kresťanskej konferencie, kde sme si mali pomenovať a napísať jednu oblasť alebo vec, na ktorej chceme v daný rok popracovať a posunúť sa v nej. Ja ako mamička na materskej som bola dosť stratená, bolo to pre mňa také neurčité a vzdialené. Napadla mi ale táto záľuba z detstva a mladosti, tak som si ju do zošita poznačila a začala sa jej venovať.
Vytiahla som šijací stroj, ktorý som dostala ako svadobný dar a niekoľko mesiacov bol odložený v skrini. Skúsila som najskôr opraviť nejaké oblečenie, ktoré som mala odložené a čakalo, kedy sa mu povenujem a keď to bolo hotové, začala som vyrábať jednoduché veci pre radosť sebe alebo iným. Synovi som ušila tepláky, sebe vak na plece. Vak sa zapáčil aj mojím sestrám, potom aj mojím kamarátkam a tam niekde sa začala rozvíjať moja tvorba.
Mala som motiváciu sa zdokonaľovať a posúvať ďalej. Raz som dostala chuť ušiť si sukňu. Zavolala som kamarátke, ktorá mala vyštudovanú školu šitia a tá ma previedla celým postupom a sukňa sa vydarila. Mala som z nej obrovskú radosť a veľmi rada som ju nosila.
Kde šijete své produkty? Máte dílnu?
Veľa som sa musela naučiť, boli to hodiny a hodiny skúšania, šitia, párania, opravovania a postupného zdokonaľovania. Šila som na malom príručnom stolíku, s ktorým som sa sťahovala z izby do izby. Sťahovanie záviselo od toho, ktorú časť domu sme práve prerábali a kde sa dalo s pracovným mini stolíkom zastaviť.
Aktuálne šijem v budúcej kuchyni, kde už sa dá povedať, že mám zariadenú dielňu a v budúcnosti plánujeme mať na to špeciálnu miestnosť v dome. Miesto v budúcej kuchyni som si veľmi obľúbila, pretože pracovný stôl je umiestnený pri okne, cez ktoré je výhľad na celý dvor.
Takže keď pracujem a sedím za šijacím strojom a zdvihnem hlavu, vidím pekne na deti ako sa vonku hrajú a je to skvelý pocit ich vidieť a byť s nimi takto prepojená. Keď budú väčšie, užijem si verím aj ozajstnú dielňu, ale teraz som spokojná tam, kde som.
Šijete podle nějaké předlohy?
Moja tvorba v začiatkoch bola prevažne o látkových vakoch a nákupných taškách. Tak ako som sa zdokonaľovala, som postupne aj rozširovala sortiment. Nové výrobky vznikali pri bežných mamičkovských povinnostiach, napr. bežne, keď som kočíkovala alebo ležala s deťmi v posteli a uspávala ich, rozmýšľala som nad novými strihmi, technologickými postupmi, materiálmi.
Hodiny som študovala na internete, pozerala videá a následne, večer a v noci, keď už deti spali som šila a pracovala na vývoji noviniek. Doteraz si živo pamätám, ako počas dlhých nocí v tichu našej domácnosti vznikali prvé nové kúsky ako ľadvinka, následne o pár týždňov ruksak a vždy s dojatím a obrovskou radosťou som sa utekala pochváliť manželovi, čo nové sa mi podarilo vymyslieť a ušiť.
Z jakého materiálu šijete? Odkud ho získáváte?
Spočiatku som šila z bavlny, menčestru a dekoračných látok. Postupne som do výroby zaradila nové materiály – koženku a nepremokavú látku – tzv. kočíkovinu, a to bol úplne iný level tvorby. Šila som z nich kabelky, ľadvinky, ruksaky, kozmetické taštičky. Pomedzi to som pracovala aj s bavlneným saténom a ľanom, z ktorých vznikali rôzne kúsky napr. sukne, mašle do vlasov, vrecká na bylinky…
S rozmanitosťou tvorby sa rozširovalo aj spektrum mojich dodávateľov. Medzi TOP dodávateľov zaraďujem poprednú slovenskú rodinnú firmu TAKOY. Veľmi dobre sa s nimi spolupracuje, majú skvelý prozákaznícky prístup, široký sortiment materiálov a vzorov a páči sa mi, že zaraďujú do ponuky veľa krásnych noviniek.
Je to Vaše práce nebo koníček?
Dá sa povedať že už pár rokov práca. Medzičasom deti trochu podrástli a keďže ich vzdelávam doma, doobeda sa venujeme učeniu a niektoré dni poobede majú deti ešte krúžky, takže k šijaciemu stroju odbieham vždy keď sa nájde „voľná“ chvíľka.
Najväčší priestor na tvorbu je večer. Do nových strihov sa púšťam v zásade večer, keď je na to priestor a moja myseľ sa dokáže plne sústrediť na prácu.
O jaký produkt mají Vaši zákazníci největší zájem?
Tvorba je pestrá, nestáva sa, že by som šila dokola to isté. Občas sa vyskytne bestseller, kedy určitý vzor natoľko zaujme, že si ho zákazníci objednávajú opakovane, ale celkovo sa moja tvorba dosť obmieňa. Je to aj vďaka tomu, že neustále zaraďujem do tvorby nové materiály a strihy a snažím sa posúvať vpred.
Kde lze Vaše výrobky zakoupit?
Moja práca nie je len o tvorbe, ale aj o marketingu. Výrobky z mojej tvorby prezentujem na sociálnych sieťach. Na Facebooku má nájdete pod značkou @Gabi.Ka a na Instagrame @by_gabi.ka.
Dávam si záležať na dobrých fotografiách. Fotím a upravujem si fotky sama. Plánujem, kedy budem fotiť, aby som zachytila výrobky v čo najlepšom svetle. Zväčša fotím vonku, v exteriéri. Niekedy, keď je pár dní po sebe slnečné počasie, vybehnem von s foťákom a kabelkou, či ruksakom v čase, keď sa nad naším domom presúva oblak. Nezvyknem fotiť na slnku, aby som zachytila, čo najreálnejšie farby.
Chcem prezentovať zákazníkom na fotkách to, čo môžu aj reálne očakávať, keď im objednaný výrobok príde. Niekedy ma riadne pobaví situácia, keď vonku čakám s foťákom a nastylovanou kabelkou na obláčik. Ale v takom čase vždy precitnem, spomalím a len tak pozorujem okolie, deti…
Už sa stalo že mi vietor pri fotení opakovane odfúkol sukňu, ľadvinku, či kabelku. Tak som to vzdala a odfotila vnútri.
Vrchol mojej trpezlivosti bol otestovaný, keď som si na terase na lavičku prestrela biely obrus, naň nastylovala ľadvinku, odbehla som pre foťák – časovo 5 sekúnd tam aj späť. Dosť času na to, aby Vilko – náš jazvečík stihol so zablatenými labkami vyskočiť na biely obrus a zanechať na ňom a na ľadvinke hromadu stôp. Keď som sa vrátila, musela som to spracovať a záchranou mi bol okoloidúci manžel, ktorému som sa mohla vyžalovať, takže rôzne zaujímavé situácie vznikajú pri mojej práci.
Máte do budoucna nějaké plány, například rozšířit svoji tvorbu?
Aktuálne mám pole pôsobnosti dosť rozsiahle. Deti, domácnosť, záhrada, práca – šitie, ale som otvorená novým nápadom a možnostiam a teším sa, čo budúcnosť prinesie.
Chtěli byste našim čtenářům říci ještě něco, co jsme nezmínili?
Chcela by som povzbudiť všetky žienky, hlavne mamičky, ktoré majú malé deti, aby svoje povolanie prežívali naplno a verím, že popri tom sa im časom otvoria aj ďalšie možnosti. Keď som si asi po 2 rokoch čítala zápisník, ktorý som mala na ženskej konferencii a zapísala si do neho iba jeden cieľ, bola som ohromená – z koníčka sa stala práca. A vtedy som si viac uvedomila, aký veľký význam má veci nielen pomenovať, ale si ich aj zapísať.
A dôležité je si za svojím rozhodnutím stáť a nevzdať sa pri prvej prekážke. Moje povolanie prináša aj veľa odriekania, prebdených nocí a rozhodnutí pokračovať ďalej, aj keď som niekedy unavená a je toho dosť. Ale prináša to veľa ovocia a som vďačná za cestu, po ktorej môžem kráčať a za ľudí, ktorých na nej stretám.
